GEMMOTERAPIA liečba pre tretie tisícročie Fytoterapia, čiže liečenie bylinami, patrí k najstarším liečebným spôsobom vôbec – čo ale neznamená, že sa ďalej nevyvíja. Hoci aj moderní fytoterapeuti používajú, rovnako ako ích predchodcovia, najjednoduchšie liekové formy – teda na príklad čaje, masti a elektuáriá – stále viac sa presadzujú aj moderné prvky. A k tým patrí práve gemmoterapia, teda vedecké využívanie špeciálných lieho-glycerínových výťažkov z rastlinných púčikov. Prvým, kto upozornil odbornú verejnosť na skutočnosť, že v rastlináchjavascript:; vznikajú za určitých podmienok vysokoúčinné látky, ktorých za normálnych okolností nebadať, bol ukrajinský vedec, profesor univerzity v Odesse, akademik Vladimir Petrovič Fiľatov /1875 – 1956/, ktorý na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov minulého sto-ročia vyvinul metodu prípravy tzv. biogénnych stimulátorov. Fiľatov zistil, že keď čerstvo odrezanú časť rastliny umiestnime do veľmi nepriaznivých podmienok – teda do tmy a chladu, rastlinné pletivá mobilizujú všetky vnútorne sily na svoju záchranu a vznikajú tak chemické reakcie, na konci ktorých sa v rastline objavia unikátne látky s mimoriadnymi liečivými schopnosťami. Filatovovou prácou bol nadšený belgický lekár francúzskeho pôvodu, dr. med. Paul Henry, ktorý sa chystal ďalej rozvíjať jeho dielo. Jedného dňa na jar 1952 mu upratovačka doniesla do laboratória niekoľko vetvičiek s brezovými púčikmi a jahňadami – a už tu bol geniálny nápad – nahradiť „stredoveké trápenie“ živých rastlín jednoduchým spracovaním púčikov. Onedlho tak mal na stole prvé gemmoterapeutikum – a ani nebol priveľmi prekvapený, keď rozbormi zistil, že púčikové výťažky sa veľmi ponášajú na Fiľatovove biogénne stimulátory. Dr. Henry ďalej experimentoval a čoskoro vypozoroval, že klasické etanolické výťažky sú pre prax prisilné – a postupne tak vznikali špeciality lieho-glycerínové a napokon prešiel na prvú home-opatickú potenciu, teda na decimálne riedenie D1 – čím vynikajúco spojil alopatické pôsobenie obsahových chemických látok a informačný vliv homeopatického potencovania. Svoju novú metódu nazval dr. Henry „blastoterapiou“ – podľa gréckeho „blastos“ = zárodok, ale už v roku 1954 sa hovorí o gemmoterapii, podľa latinského „gemma“ = púčik. Azda preto, že novú metódu šírili najmä homeopatickí lekári – sa nová metóda pomimo Francúzska priveľmi neujala a aj dnes je najviacej rozvinutá iba vo frankofónnych krajinách; okrem materského Francúzska, je to najmä Belgicko, Kanada a pohraničné oblasti Švajčiarska, Talianska a Španielska. A teraz je to aj Česko a najnovšie Slovensko. Do Čiech „zavliekli“ gemmoterapiu moravský bylinkár Rudolf Franec a jeho žiak Jozef A. Zentrich v roku 1968. Vterajšie podmienky ale neumožňovali inakšiu, ako rýdze amatérsku prípravu gemmoterapeutík a tak na dlhé roky ostalo iba pri nesmelých pokusoch. Po zamatovej revolúcii z roku 1989 sa o popularizáciu znova pokúsil Jozef A. Zentrich so svojím spolupracovníkom, inž. Jurajom Jančom, CSc. – autori dnes už chýrneho deväťdielneho Herbára liečivých rastlín (nakl. EMINENT, Praha, 1994 – 2001), keďže v 5. zväzku z roku 1997 o problematike pomerne podrobne referovali. Vec ale stále zostávala iba na amatérskej výrobnej bázi. Napokon, v roku 1998 pioniersky začala gemmoterapeutiká hromadne vyrábať čerstvo penzionovaná moravská učiteľka, pani Mgr. Jarmila Podhorná, so svojou firmou NÁDEJ (NADĚJE), ktorá zaviedla do výroby postupne vyše 35 druhov gemmoterapeutických výťažkov. Práve pani Podhornej teda vďačíme za to, že Česko bolo prvou nefrankofónnou krajinou, na svete, kde sa gemmoterapeutiká začali hromadne mielen používať, ale i vyrábať. Mgr. Podhorná začala vyrábať na „zelenej lúke“ a iba postupne nadobúdala potrebné skúsenosti. Z niekoľkých možných technológií vsadila na tú najjednoduchšiu a najlacnejšiu, ktorú zatiaľ nezmenila, čo malo zá následok, že firma v otázkach kvality pomaličky stráca dych a dnes už nemôže kvalitatívne konkurovať výrobkom Rabštejnskej apatyky, ktoré sú starostlivo pripravované pri vyššej koncentrácii lieho-glycerínu, čo sa prirodzene odráža na vyššom obsahu účinných látok a tým aj na vyšej účinnosti prípravkov. No aj cez to patrí pani Podhornej vďaka za pionerske prekopávanie ciest ! Šírka využitia gemmoterapeutík je mimoriadna: jestvujú prípravky protialergické – napr. kalina siripútková (česky tušalaj obecný) – Viburnum lantana, prípravky ovplyvňujúce doliečovanie borreliózy – topol + vinič hroznorodý, ďalej prípravky vhodné pre použituie v gynekológii – napr. černica, malina – antirevmatiká jelša a čierna ríbezľa; onkologicky je aktívne genmmoterapeutikum z vresu. Zásadným čistiacim – Francúzi hovoria „drenážnym“ prostriedkom môže byť breza, buk alebo dub, prostatické ťažkosti starších gentlemanov lieči sekvojovec mamutí (po česky sekvoj obrovská) – Sequoia gigantea a tak by sme mohli pokračovať pomerne dlho. Podľa úspechu, ktorého gemmoterapeutiká už dosiahli, môžeme smelo predpovedať, že gemmoterapia je nastupujúcou liečebnou metódou XXI storočia a ešte zďaleka nepovedala svoje posledné slovo... bylinár Jozef Anton Zentrich, predseda Českomoravského zväzu liečiteľských umení so sídlom v Olomouci Otrokovice, 21. marca MMII